Dva dni dozadu vyšli výsledky ich snahy najavo. Argumenty 31 poslancov o neústavnosti zákona (teda aspoň jeho časti o podmienkach pre prijatie na strednú odbornú školu s maturitou či gymnázium) prešli dlhým ústavno-súdnym procesom v pléne tohto orgánu a poukázali na neprimeranosť podmieňujúcich priemerov známok z posledných dvoch ročníkov vo výške 2,0 pri gymnáziách, resp. 2,75 pri stredných školách s maturitou. Mnohí súčasní deviataci si tak môžu zhlboka vydýchnuť a rýchlo sa začať pripravovať na stredoškolskú budúcnosť. O výdychu zástupcov stredných škôl ani nehovoriac.
Z danej situácie je zrejmé, ako má opozícia správne fungovať. Teda, ako má opozícia zasahovať do vládnych rozhodnutí a ovplyvňovať uznesenia namierené proti občanom. Nanešťastie, vždy je problémom ten starý známy čas. Kým Ústavný súd konečne poukáže na protiústavnosť zákonov, ktoré sa už dávno stali platnými, prejde nenáležite dlhá doba. Dokonca môže byť až taká dlhočizná, že sa počas nej vymení jedna, u nás, na Slovensku, dokonca možno aj dve vládne garnitúry. Vzhľadom na to si opozície, ktoré reagovali na nesprávne politické rozhodnutia vlád, nestihnú užiť svoju “vydobytú” slávu a kým sa opäť priblížia k obdobnej situácii, môžu stratiť ten správny pohľad vládnej protiváhy.
Aj keby, dôležité je, že Ústavný súd v konečnom dôsledku rozhodol pre “poškodených” žiakov. Veď skoro každý z nás v čase adolescencie “schuti” navštevoval strednú odbornú školu alebo gymnázium. A obmedzovanie slobodného prístupu k verejnému školstvu kvôli výsledkom zo základných škôl mladým nepridáva na rozvoji pozitívneho presvedčenia o slovenskom inštitucionálnom vzdelávaní. Ide o jedno z ich najzákladnejších práv v modernej spoločnosti. A tie sa predsa nemajú obmedzovať.