V roku 2015 na nás čaká rast zamestnanosti a zlepšenie stavu verejných financií.
James McGill Buchanan, americký ekonóm, ktorý bohužiaľ už nie je medzi nami, by tento môj výrok pravdepodobne komentoval slovami: „Ja som Vám to vravel.“ Jeho teória je totiž založená aj na tom, ako sa správajú rôzne skupiny občanov pri rozhodovaní sa o voľbe štátneho administratívneho aparátu. Jedným z dôležitých elementov tejto teórie je vedecké vymedzenie správania sa politikov počas ich súčasného mandátu a ich snaha zabezpečiť si rovnaké alebo aspoň podobné teplé miesto aj v ďalšom volebnom období. Z praxe je známe, že počas štvorročnej moci jednej vlády, či už v našej krajine alebo niekde za horami, sa prvé dva roky vládne kabinety venujú skôr nepopulárnym reformám. Príkladom môže byť zvyšovanie priameho aj nepriameho daňového zaťaženia, škrt transferových platieb do rozpočtov nižších vládnych úrovní alebo zavádzanie rôznych nových limitov a obmedzení pre podnikateľov a i. Ak však prejde toto obdobie bez nejakých rozbrojov v spoločnosti, prípadne v samotnej vláde (pády vlády kvôli všakovakým aféram), najvyšší reprezentanti verejnej správy sa uchyľujú k sladkým rečiam a skutkom.
Predstavitelia vlády SR si v lete pravdepodobne premysleli, aké sladké skutky môžu predstaviť na najbližších spoločných zasadnutiach. JUDr. Ján Richter, súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny, plánuje, podľa správy TASR, podporiť zamestnávanie slovenských mládencov pomocou novely zákona o službách zamestnanosti. V rámci tejto novely je zakomponované poskytovanie novoprijatého štátneho príspevku pre zamestnávateľov mladých od začiatku roka 2015. Na mierny nárast zamestnanosti a možno aj Ficových preferencií (keďže tomuto politikovi chýbajú k dokonalosti najmä hlasy mladých, zbehlých a občanov) to síce bude mať vplyv, ale ako to ovplyvní verejné financie a hlavne realitu ohľadne deficitu, ktorý treba držať na únosnej miere ak nie znižovať, to sa dozvieme až po uvedení novely do obehu a jej prvých dopadoch.
Situácia v peňaženkách sa možno zlepší u ešte mladšej generácie, u tých, ktorí ešte nevyliezli zo školskej lavice. Dohodárom (študentom pracujúcim na základe dohody o brigádnickej práci) sa má podľa navrhovanej novele zákona o sociálnom poistení zvyšovať maximálna hodnota mesačného zárobku, z ktorého študent nemusí odvádzať povinné odvody, na 200 eur. Týmto krokom vláda mierne uvoľňuje situáciu na trhu práce, pretože po uvedení dohodárskych odvodov v roku 2013 prestali firmy prijímať zamestnancov na tento druh pracovného kontraktu a dokonca rušili pôvodne vedené dohodárske pozície. Na základe toho stratila dohoda o brigádnickej práci študentov svôj pôvodný zmysel – pomôcť študentom získať prax popri škole a neostať po ukončení štúdia na pleciach Úradu práce. Z pohľadu mňa (ako študenta) je tento ústupok nedostatočný, pretože samotné dohodárske odvody po prepúšťaní priniesli a stále prinášajú minimum finančných prostriedkov do štátnej kasy. Naopak, ak by firmy mali záujem prijímať študentov na takéto pozície (bez odvodov tento záujem bol), v budúcnosti by získaná prax týchto osôb mohla pozitívnejšie ovplyvniť verejné financie.
Vianočný príspevok je tretím sladkým momentom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, o ktorom by sa mala viesť diskusia. Zákon Viery Tomanovej, bývalej šéfky rezortu, o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku síce prešiel schvaľovacím procesom už v prvej polovici vtedajšieho Ficovho vládneho obdobia (čiže mimo spomínanej teórie verejnej voľby), ale súčasné navýšenie príspevku zaváňa určitým volebným populizmom. Ministerstvo vkladá do rokovaní návrh zvýšenia maximálnej sumy príspevku pre dôchodcov o 12,25 eura zo súčasných 75 eur na 87,25 eura. Prilepší si tak niekoľko jednotlivcov, ktorí budú môcť posunúť svojim vnúčikom/vnučkám o jednu “desinku” navyše, prípadne poniektorí získajú v parlamentných voľbách v roku 2016 naspäť niekoľko dôležitých hlasov od babiek demokratiek.
Ministerstvo práce nie je jediným rezortom, ktoré chystá jesenno-zimné zmeny v legislatíve krajiny. Ostatné rezorty majú záujem takisto predostrieť na prvom podovolenkovom rokovaní vlády niekoľko noviniek, ktoré možno budú mať veľký vplyv na život občanov Slovenska. Súčasné Richterove pôsobisko však vystupuje ako najdokonalejší slovenský príklad teórie verejnej voľby, vďaka ktorej dostal J. M. Buchanan v roku 1986 Nobelovu cenu za ekonomické vedy.
