Potreba vzdelávania

Autor: Peter Adamovský | 29.11.2014 o 10:59 | Karma článku: 2,11 | Prečítané:  396x

Úspešný rozvoj znalostnej ekonomiky v dobe globalizácie a internacionalizácie a konkurencieschopnosť Európskej únie voči Spojeným štátom americkým, krajinám BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika) a iným rýchlo rozvíjajúcim sa štátom sa môže dosiahnuť iba cez rast kvality vedy, výskumu a vzdelávania celej populácie. Preto patrí dosiahnutie úrovne inteligentného rastu vo všetkých krajinách začlenených do integračného zoskupenia na Európskom svetadiele medzi významne priority súčasnej hospodárskej politiky celej únie.

Slovenská republika, ako aj iné členské štáty, sa tak musia prispôsobiť strategickému smerovaniu celej EÚ, podloženému dokumentom EUROPA 2020 platným na obdobie 2010 – 2020.  Medzi ciele dokumentu v úseku inteligentného rastu patria zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky z 15 % (údaj z roku 2010) na 10 % a zvýšenie podielu obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, z 31 % (údaj taktiež z roku 2010) na minimálne 40 %.

Kvôli splneniu týchto cieľov vypracovali toho roku predstavitelia slovenskej výkonnej moci nový operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014 až 2020. Správnym orgánom tohto programu sa stalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ako sprostredkovateľ pre samostatnú os „Vzdelávanie“ bude vystupovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

„Operačný program Ľudské zdroje je v súčasnosti predmetom schvaľovania zo strany Európskej komisie,“ povedala hovorkyňa Ministerstva školstva Beáta Dupaľová-Ksenzsighová, „schválenie tohto operačného programu sa predpokladá ku koncu roka 2014 a začiatok vyhlasovania výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v 1. kvartáli roku 2015.“

Program slúži na čerpanie prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, pričom prostriedky z osi „Vzdelávanie“ sa budú dať využiť na zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, zvýšenie kvality odborného vzdelávania potrebného pre trh práce, rastu kvality vysokoškolského vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov vo výskume a vývoji a tiež aj na podporu celoživotného vzdelávania.

V rokoch 2007 až 2013 slúžil na tieto účely samostatný operačný program Vzdelávanie. Podľa TASR sa do augusta tohto roka vyčerpalo len takmer 49,55 % a do novembra 54,45 % z celej sumy, ktorá bola a stále je poskytovaná v rámci programu. Neefektívnosť čerpania tak pravdepodobne spôsobí stav, kedy bude musieť krajina ostatné prostriedky vrátiť. Časť z nich sa však stále bude môcť z tohto programu získať, keďže konečný dátum čerpania je určený na 31. december 2015.

Vzdelávanie je dôležitým faktorom pri formovaní ľudského kapitálu každého jednotlivca a dokonca aj celej spoločnosti, pretože ľudia s vyšším ukončeným vzdelaním sú menej náchylní k vykonávaniu ilegálnej a spoločensky neprijateľnej činnosti a prežívajú lepší, kvalitnejší život. Pre rozvoj plnohodnotnej znalostnej ekonomiky je preto potrebné dosiahnuť, aby bola vzdelaná nielen časť spoločnosti, ktorú tvoria mladí ľudia vo veku do 34 rokov, ale celá spoločnosť. Tento stav je možné zabezpečiť iba prostredníctvom sústavy inštitúcií a spôsobov realizácie celoživotného vzdelávania.

Je rok 2014 a situácia v tejto oblasti nedosahuje v krajine potrebnú úroveň. Síce Vláda SR spolu s Ministerstvom školstva vytvorili nespočetne veľa dokumentov, ktoré slúžia ako legislatívne a pomocné podklady pre realizáciu vzdelávania ľudí všetkých vekových kategórií, reálne viditeľné zlepšenia sa dosiaľ výrazne neobjavili. Problémom je fakt, že zmýšľanie samotných Slovákov v staršom veku je nastavené na aktívne učenie sa len v mladom veku. Zároveň chýbajú občanom dodatočné prostriedky, ktoré by mohli využiť na ďalšie získavanie vedomostí.

Podľa hovorkyne rezortu školstva je zvýšenie podielu účasti občanov Slovenska na celoživotnom vzdelávaní a priblíženie sa priemeru EÚ jednou z priorít ministerstva. „Zásadnou zmenou by malo byť nastavenie nových mechanizmov financovania celoživotného vzdelávania v pripravovanom zákone o celoživotnom vzdelávaní, čím by sa mala zvýšiť motivácia občanov a zamestnávateľov podieľať sa aktívne na celoživotnom vzdelávaní,“ konštatovala.

V súčasnosti je celoživotné vzdelávanie financované prostredníctvom štátneho rozpočtu, z prostriedkov zamestnávateľov v podobe podnikového vzdelávania a iných aktivít, z peňazí samotných účastníkov vzdelávania a z iných špecifických zdrojov. Na správu, tvorbu a aktualizáciu kvalifikačného rámca v oblasti celoživotného vzdelávania, tiež monitorovanie a prognózovanie vzdelávacích potrieb, poradenstvo a uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania slúži v SR Národný ústav celoživotného vzdelávania. Okrem Národného ústavu vykonáva aktivity v tejto oblasti aj Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?