Diskusia v skratke: Sloboda a kríza médií

Autor: Peter Adamovský | 26.11.2014 o 0:39 | (upravené 26.11.2014 o 0:53) Karma článku: 3,76 | Prečítané:  747x

Program pondelňajšieho večera 4. poschodia Obchodného domu Dunaj priniesol okrem pôžitkov z premietania snímiek v rámci 5-teho dňa filmového festivalu Jeden svet aj pútavú debatu štyroch ľudí prichádzajúcich z prostredia médií a žurnalistiky. Téma debaty bola jasná - sloboda a kríza médií. Debatu moderovala Miroslava Kernová, verejne známa novinárka, analytička a v súčasnosti blogerka komentujúca predovšetkým situáciu v mediálnom ovzduší.

Podobné diskusie sa realizovali v poslednej dobe nespočetnekrát. Táto však priniesla iný, doteraz nevšedný pohľad na kritické obdobie v živote novinárov, pretože sa jej zúčastnili okrem dvoch aktérov nedávnych zmien na slovenskom mediálnom trhu, Matúša Kostolného z Projektu N a Toma Nicholsona z pripravovaného Centra investigatívnej žurnalistiky, aj ich dvaja spolupútnici z českého spravodajského trhu Pavlína Kvapilová a Jindřich Šídlo.

Kernová začala diskusiu monológom ohľadne čerstvej ťarchy slovenskej mediálnej scény, vstupu Penty do vydavateľského domu Petit Press. Ako však informovala, z globálneho hľadiska nie je vstup slovenskej finančnej skupiny do mediálneho sveta prvou situáciou. Deje sa to všade na svete, v súčasnosti aj v Rumunsku, Bulharsku, Lotyšsku, Maďarsku a v Českej republike. Finančné skupiny boli, sú a aj vždy budú neodpojiteľnou zložkou mediálneho prostredia. V mnohých iných štátoch sa kvôli finančnej kríze stiahli tradiční majitelia médií a prenechali ich práve týmto skupinám, oligarchom. Rozprava sa tak mala zamerať na to, ako sa má zabezpečiť novinárska nezávislosť za takýchto pomerov, ako sa zmenila žurnalistika a z čoho sú platení novinári, ako môže prežiť v súčasnej dobe “investigatívec” a aký vplyv má na médium čitateľ. V prvom rade, keďže sú všetci diskutujúci v žurnalistike už viac ako desať rokov, mali vedieť odpovedať na otázku čo sa zmenilo v žurnalistike za toto obdobie.

Prvým reagujúcim bol pán Šídlo. V médiách je zo všetkých účastníkov debaty najdlhšie, 23 rokov. Podľa neho sa zmenilo úplne všetko, až na spôsob práce novinára. Takúto kritickú dobu si on sám nepamätá. „Dnes sú novinárske redakcie zhruba polovičné, v tom lepšom prípade dvojtretinové zo stavu pred desiatimi rokmi a vydavateľské domy nemajú v súčasnosti žiadne zisky,“ povedal, „médiá sa snažia ostať na nule, ak to vôbec ide.“ Hlavnými činiteľmi, ktoré vplývajú na toto kritické obdobie, sú finančná kríza spred 5-6 rokov a rozvoj sociálnych sietí. Ďalej Šídlo spomínal situáciu, že z českých médií odišli nemeckí vlastníci, ktorí dlhé roky ovládali média v tejto krajine. Prirovnal ich pôvodný vstup ku vstupu Volkswagenu do škodovky, priniesli kultúru, skúsenosti, know-how a to sa práve ich odchodom stratilo. A oligarchovia nemajú záujem o taký rozvoj médií, ide im len o zarábanie peňazí. „Jediná možnosť pre novinárov ako ostať nezávislými a sebavedomými voči majiteľom je, že im budú zarábať peniaze.“

Na Pavlínu Kvapilovú smerovala iná otázka - ako sa zmenila kvalita médií? Odpovedá: „Ja si myslím, že žurnalistika, ako sme ju poznali, už neexistuje. Nevieme, čo je žurnalistika, kto je novinár.“ Podobne ako Šídlo tvrdí, že za to môže finančná kríza, preskupovanie síl medzi jednotlivými veľmocami, nárast autokratických tendencií a vývoj technológií. Teraz už nie je novinárstvo založené na jednoduchom vzorci – dianí, prostredníkoch a prijímateľoch, ale na celej armáde aktérov, ktorí sa vďaka inováciám môžu priamo a hneď zúčastňovať procesu. Ale na mieste je teraz hlavne ostražitosť a verejná debata. „Ak necháme všetko bežať, ako to beží teraz, tak riskujeme to, v akých spoločnostiach žijeme.“

Podľa Kernovej je do istej miery žurnalistika ovplyvnená čitateľom, pretože on priamo vstupuje prostredníctvom debát na sociálnych sieťach do žurnalistického diania a tak núti redakcie dávať všetky informácie von. Preto sa moderátorka spýtala Kostolného otázku, ako ovplyvňuje čitateľ a sociálne siete jeho prácu, respektíve ako ju ovplyvňovali v minulosti.

Kostolný reagoval priamočiaro: „Výrazne.“ Všetky udalosti, ktoré sa teraz dejú v mediálnom svete vníma ako výzvy a príležitosti. Podľa neho nastala v súčasnosti najväčšia kríza médií za posledných 100 rokov. Dokonca aj vojny boli pre média príležitosťami.     „Model, ktorý fungoval, už nefunguje. Na druhej strane máme viac čitateľov ako v minulosti, akurát mnohí za informácie neplatia a berú ich ako samozrejmosť,“ povedal a ďalej dodal, že teraz majú ambíciu verejne publikovať aj profesionáli z každej oblasti, čo vplýva na novinársku prácu. Tieto skutočnosti môžu vyvolať paniku u novinárov, ktorú potom musia redakcie potláčať.

Následne sa Kernová spýtala českého žurnalistu, či sa nedostávajú novinári do situácie pod tlakom a manipuláciou, pretože podľa nej v súčasnej dobe výrazne menej ľudí musí predávať obsah.

Podľa Šídla boli novinári nastavení desiatky rokov na jeden spôsob vykonávania svojej práce. Práve teraz sa však musia prispôsobiť zmenám, medzi ktoré patrí napríklad vynútene plánovanie. Navyše je tu diktát takzvaných “klikacích” titulkov, ktorý robí žurnalistiku oveľa triviálnejšou a vytvára tlak na novinárov.

„Peňažné prostriedky, ktoré majú redakcie na chod, sú oveľa menšie ako v minulosti a z toho vyplýva, že to, čo kedysi robilo osem ľudí v redakcii, dnes robia štyria. Tom, myslíš si, že teraz je možné zaplatiť človeka na investigatívu a nechať ho mesiac pracovať na jednej téme?“ spýtala sa moderátorka.

Nicholson si myslí, že momentálne neexistuje taká redakcia, ktorá by bola ochotná platiť investigatívnych novinárov. Posledné roky zmenili úplne situáciu. Keď pôsobil naposledy v denníku SME, tak dokázal presvedčiť nadriadených o tom, že jeho väčšia téma potrebuje čas, ale to bolo ešte pred finančnou krízou. „Pre slovenského freelancera je to teraz veľmi ťažké,“ doplnil.

Kvapilová pridala názor, že freelanceri to majú ťažké teraz všade vo svete. Všetci novinári sa totiž musia prebudiť z tohto stavu, objaviť nové talenty a dostať sa medzi ľudí aj inými spôsobmi, ako klasickou reportérskou prácou. A mladí novinári sa musia učiť každý deň. Dnes nestačí len vyštudovať univerzitu, pretože chytrý obyčajný užívateľ sociálnej siete je niekedy schopnejší v práci s informáciou, ako pracovník v redakcii.

Diskusia sa potom presunula k Matúšovi Kostolnému a jeho novému formátu nazvanému Projekt N. Kernová chcela od neho vcelku náročnú odpoveď na otázku, či sa nedostanú jeho nové nezávislé noviny teraz pri hľadaní investorov alebo o pár rokov do tej istej situácie, v akej sa ocitol denník SME a aká donútila práve jeho bývalého šéfredaktora odísť z vydavateľstva.

 „Jasné, že obava je na mieste,“ odpovedal Kostolný, „ale médiá samé stále dokážu zarábať, síce nižšie ako v minulosti.“ Podľa neho je prvou podmienkou nezávislosti nebyť závislý na peniazoch niekoho iného. Ak sa náhodou v budúcnosti Projekt N neuživí sám, tak jeho redakcia nezvládla tvorbu nových novín. Sám šéfredaktor tohto nového denníka, ktorý začne pravidelne vychádzať na začiatku budúceho roka, si však verí a predpokladá, že jeho redakcia, zložená len zo 40 ľudí, dokáže tvoriť denné spravodajstvo podobne, ako 100-členná redakcia denníka SME. Redakcie bývajú z veľkej časti financované z inzercie. Podľa Kostolného je budúcnosťou médií existencia bez inzercie alebo len s malým podielom inzercie na príjmoch. Napríklad pri rozbiehaní nového denníka s ňou nemôže absolútne rátať. „Chcem v Projekte N reklamu, ale nechcem byť otrokom reklamných agentúr,“ povedal, „kľúčové sú pre nás peniaze čitateľov.“

Moderátorka spomenula podobné projekty, ktoré vznikli pred približne rokom v Českej republike - Echo 24, Reportér a Dotyk. Zaujímalo ju, ako dokážu zhodnotiť českí kolegovia z brandže pôsobenie týchto médií na trhu.

Kvapilová si myslí, že 80 % českého webu vychádza z rovnakého zdroja, z ČTK (Českej tlačovej agentúry). Ľudia dnes majú záujem o informácie od médií, ale ak vzniká taký pretlak článkov, už nie sú schopní všetko vstrebávať a to vytvára pôdu pre manipuláciu. Okrem toho doplnila fakt, že ak chcú média získať peniaze od čitateľov, musia im poskytnúť vhodnú protihodnotu.

Tom Nicholson sa následne dočkal otázky ohľadne jeho návratu do denníka SME. Kernovú zaujímalo, prečo sa tam vracia po tom, ako pred niekoľkými týždňami písal na svojom blogu, že už nebude blogovať, ak Penta vstúpi do Petit Pressu.

„Ja som na začiatku písal, že odo dňa, keď vstúpi Penta do vydavateľstva, nemá zmysel ďalej pre toto vydavateľstvo pracovať,“ s úsmevom upravil Nicholson chybnú moderátorkinu informáciu, „ale na začiatku to vyzeralo inak ako teraz.“ Podľa jeho ďalších slov finančná skupina vstúpila do minority až po tom, ako vyjednala s generálnym riaditeľom Petit Pressu Alexejom Fulmekom 3 podmienky – právo veta na rozpočet, právo veta na nominácie do predstavenstva vydavateľstva a právo veta na investície nad 150000 eur. Myslí si však, že tieto tri podmienky nebudú mať vôbec vplyv na ďalšie pôsobenie vydavateľského domu. Sám plánuje vytvoriť tím investigatívnych novinárov v SME prostredníctvom zmluvného partnerstva medzi Centrom investigatívnej žurnalistiky a denníkom. „Idem do SME bojovať s Pentou,“ dodal.

Moderátorka sa obrátila na divákov a ich otázky. Jedna z diváčok sa opýtala novinárov zo susednej krajiny prečo u nich v krajine žiadna z redakcií nezažila hromadný odchod novinárov po tom, ako ich ovládli oligarchovia.

Šídlo nesúhlasil s týmto tvrdením a uviedol príklady ako pôsobenie Josefa Kudláčka v médiách pred 20-timi rokmi a súčasný príchod Andreja Babiša na český trh. Ten druhý príklad spôsobil vznik už skôr spomenutých nových českých médií Echo 24 a Reportér.

Kernová ale hneď reagovala doplňujúcou otázkou: „Aké rady by ste dali redakciám pri vstupe oligarchov?“

„Je najťažšie písať o svojom majiteľovi,“ odpovedal Šídlo a doplnil, že teoreticky by noviny, kde pôsobí, mali písať o majiteľovi Zdeňkovi Bakalovi rovnako ako o ostatných, ale úplne dokonale sa to nedá.

Kvapilová si váži to, čo spravila redakcia denníka SME po vstupe Penty, pretože tak vyjadrili princípy, na ktorých zakladajú svoju novinársku prácu. Dokonca sa podľa nej aj Tom Nicholson rozhodol správne, aj keď z českého precedensu sa vie, že taktika, akú zvolil, nepriniesla úspechy. Spomenula prípad Sabíny Slonkovej, bývalej šéfredaktorky denníka Mladá fronta DNES.

Po týchto vyjadreniach prišiel v diskusii čas aj veľmi dôležitú tému z mediálneho prostredia, cenzúra a autocenzúra. Diváčku zaujímalo, či bude v novom denníku Projekt N, vzhľadom k jeho plánovanej nezávislosti, priestor na cenzúru alebo pôjde skôr o autocenzúru.

Kostolný si nemyslí, že by mala jeho novému denníku hroziť väčšia autocenzúra ako tradičným médiám. Autocenzúra je však podľa neho naozaj reálny problém, pretože je nepríjemne písať o vlastnom majiteľovi. Ak sa vôbec nad tým autor zamýšľa, prestáva byť nezávislým novinárom. Doplnil k tomu ešte myšlienku: „Na mediálny trh vstúpila firma, ktorá tam nemá čo robiť, pretože od prvého momentu je v konflikte záujmov.“

Kvapilová dodala fakt, že teraz existujeme v oligarchickej spoločnosti, preto by mali všetci skúmať, akí sú vlastne tí oligarchovia. Čo sa týka cenzúry, myslí si, že aj prílišný súčasný tlak informácií môže pôsobiť ako cenzúra, pretože čitatelia všetky informácie nedokážu vstrebať. Zmeny priniesli sociálne siete, ktoré dokážu prinášať informácie priamo určené adresátovi.

Posledná otázka do diskusie opäť pochádzala z radu divákov: „Myslíte si, že existujú dobrí a zlí oligarchovia?“

Šídlo to nedokáže posúdiť, ale na príklade skupovania britských médií od 80-tych rokov minulého storočia vysvetlil, že ak noviny vlastnia oligarchovia, ešte to nemusí znamenať, že poskytujú nekvalitný obsah.

Podľa Kvapilovej nie sú médiá prvým záujmom finančných skupín, ale dostali sa do mediálneho priestoru v našom regióne ako dôsledok finančnej krízy.

Na záver diskusie Kostolný spomenul fakt, že bohatí ľudia sú prirodzenými vlastníkmi médií. „Problémy nastávajú, ak niekto vstupuje do média s inými, postrannými, úmyslami.“

Myslím si, že táto debata, a samozrejme ďalšie iné, ktoré sa v poslednej dobe uskutočnili, priniesli veľa odpovedí na otázky spojené so vstupom finančných skupín do regionálneho mediálneho prostredia. V súčasnosti je potrebné o tom hovoriť, pretože médiá ovplyvňujú dennodenne život každého jednotlivca v našej spoločnosti. Každého jedného z nás.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?