Volím si teba, primátor..

Autor: Peter Adamovský | 30.8.2014 o 22:11 | (upravené 30.8.2014 o 23:39) Karma článku: 2,42 | Prečítané:  733x

Od 2. septembra toho roku sa opäť začnú hromadiť volebné tlačivá a informačné materiály od Ministerstva vnútra SR v poštových schránkach právoplatných slovenských voličov. Pomaly ale isto sa blížia novembrové voľby do orgánov samosprávy obcí a jednotliví kandidáti na primátorov, starostov a poslancov obecného/mestského zastupiteľstva sa už zbiehajú, aby náhodou nezmeškali registráciu do súťaže o “teplé” miestečko poskytované na nasledujúci štvorročný cyklus.   

Samozrejmosťou je, že takýto kandidát nie je osobou vybranou z jednoduchého ľudu. Musí to byť osoba, ktorá má patričné skúsenosti vo verejnom živote. Musí to byť osoba, ktorá predstavuje pre ľudí nádej, že v nastávajúcom období sa životné podmienky v ich regiónoch posunú na vyššiu úroveň. A pravdepodobne by to mala byť osoba, ktorá si získala podporu určitej politickej strany alebo strán viacerých. V skutočnosti je síce možné vystupovať nezávisle v takomto type volieb, avšak iba vtedy, ak kandidát sedí na “zlatej bani” a v tom prípade disponuje dostatočným množstvom peňažných aj nepeňažných prostriedkov na realizáciu celej vlastnej predvolebnej kampane, alebo má už za sebou určitú politickú kariéru a je značne známou tvárou v spoločnosti. Počas volieb predchádzajúcich stále aktuálnemu volebnému obdobiu týmto spôsobom získal funkciu primátora hlavného mesta SR doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc., bývalý vysokoškolský pedagóg, minister školstva SR a starosta Petržalky, aj keď ho už v tom čase určitým špecifickým spôsobom podporovala strana SMER (ale inak bol “úplne” nezávislý). Napriek niektorým výnimkám,  prevažná väčšina kandidátov býva v praxi ťahaná výlučne partiou iných politikov zoskupených v kolektíve s rovnakými názormi, hodnotami a predovšetkým s oveľa väčším spoločným kapitálom, ako sú oni sami schopní nahromadiť.

Delegovanie moci ľudu na vybraných zástupcov v podobe takýchto priamych komunálnych volieb dáva možnosť novým tváram dostať sa k určitým možnostiam, ako vylepšiť spoločenské bytie v jednotlivých obciach či mestách a isto i svoje vlastné renomé v regionálnej societe. Nové tváre však musia byť natoľko silné, aby dokázali presvedčiť väčšinu miestnych voličov o tom, že oni sú tí praví, orechoví. Minimálne orechovejší, ako ich súčasne stále aktívni predchodcovia na primátorských/starostovských/poslaneckých kreslách, ktorí aj v blízkej budúcnosti určite majú záujem získať tieto zohriate kreslá (ak im to legislatíva dovoľuje). Poniektorí kandidáti na posty v orgánoch samosprávy obcí a miest už stihli podať kandidátske žiadosti, iní majú ešte dostatok času na hlboké premýšľanie o ich politickom zajtrajšku. S konečným zoznamom mien a tvári verejne známych aj neznámych kandidátov sa totiž slovenská verejnosť oboznámi až počas ranej jesene, v malebne hrdzavom októbri.

Medzi prvých kandidátov na pozíciu primátora v slovenskej metropole sa zaradil spomínaný rodený Bratislavčan pán Ftáčnik. Verejne ohlásil svoju kandidatúru na ďalšie volebné obdobie (konečne pod plnou podporou SMERU-SD) oprava - opäť ako nezávislý s čiastočnou podporou SMERU-SD  počas jeho vizionárskeho brífingu, ktorý sa uskutočnil 17. apríla tohto roku. Predbehnúť ho stihol svojou januárovou žiadosťou dnes už nezávislý kandidát Ivo Nesrovnal (pôvodne pod záštitou strán SDKÚ-DS a Most-Híd, rozišiel sa s SDKÚ-DS po vnútrostraníckych nezhodách), advokát, poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave a predovšetkým tiež silno verejne známy občan narodený v hlavnom meste SR. O kreslo primátora tohto mesta budú zvádzať boj aj neúspešný kandidát na prezidenta krajiny spred pár mesiacov, herec a bývalý šéf rezortov kultúry a zahraničných vecí Milan Kňažko, vedúca odboru dopravy na radnici v Starom Meste a nominantka Radoslava Procházku Tatiana Kratochvílová,  predseda občianskeho združenia Nie ropovodu Miroslav Dragun či reportážny fotograf Andrej Palacko.

Je veľmi pravdepodobné, že sa do 21. septembra súpiska uchádzačov o vedúce postavenie v bratislavskej verejnej správe rozšíri ešte o minimálne 1-2 nových členov. Pre efektívne rozdelenie oprávnených voličských hlasov by však bola potrebná dodatočná kandidatúra silnej, ale predovšetkým ľavicovo mysliacej osoby. Z hlavných kandidátov sa totiž iba pán Ftáčnik svojimi predstavami a politickou bázou približuje ku kritériám ľavicovej politiky, ostatní skôr uprednostňujú smerovanie od stredu doprava. Ak sa do konečného termínu podávania kandidátskych listín nenájde adekvátna ľavicová konkurencia pre tohto verejného činiteľa alebo sa pravica nepokúsi znovu vzájomne prepojiť snahu o potlačenie vplyvu SMERU-SD prostredníctvom jedného kandidáta pre všetkých konzervatívne orientovaných voličov, aktuálne vládnuci primátor získa opätovne veľkú príležitosť na obsadenie tohto lukratívneho riadiaceho postu. Aj keď sa Bratislava dlhodobo označuje ako bašta “modrých”.

Ako dopadne v poradí tretia verejná voľba v roku 2014 zistíme podľa prvých neoficiálnych výsledkov až o 77 dní. Na základe štatistík z uplynulých rokov je však možné poznamenať, že tento veľmi dôležitý, ak nie rozhodujúci, akt v krajinách s demokratickým zriadením stále nemá na komunálnej úrovni pre Slováka príliš silnú váhu. Občania miest a obcí si často medzi sebou prehodia zopár viet ako napríklad „predsa sa v našich mestách a obciach aj tak nič nemení, tak je jedno či tam hore je ten alebo onen“ a „veď hlavná železničná stanica je stále nezmenená, doprava kolabuje a kultúrne podujatia sa konajú raz za uhorsky rok“. Vysoká účasť v novembri by tak bola skôr pozitívnym prekvapením, najmä ak sú už občania unavení zo “špacírok” do volebných miestností kvôli predchádzajúcim prezidentským voľbám a voľbám do Európskeho parlamentu. Pre niektorých ľudí môže byť zaujímavým lákadlom tohoročných komunálnych volieb referendum o ochrane rodiny, o realizáciu ktorého sa po vyzbieraní viac ako 400000 petičných podpisov snaží občianska iniciatíva Aliancia za rodinu. Najbližšie dni musia predstavitelia iniciatívy a takisto aj my, všetci slovenskí občania, striehnuť na rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku, ktorý skoršie (pred vyzbieraním potrebného množstva minimálne 350000 podpisov) avizoval svoju predstavu o prepojení referenda s komunálnymi voľbami kvôli znižovaniu nákladov. Ak by sa referendum malo konať, pre našu krajinu je to isto najlepšia alternatíva jeho realizácie. Zároveň sa však objavujú určité názory, ktoré poukazujú na protiústavnosť tohto referenda a ktoré môžu mať práve vplyv na celý rozhodovací proces. Je na pánovi prezidentovi a iných kompetentných osobách, ako sa s tvorbou konečného rezultátu popasujú. My, “obyčajní”, môžeme len čakať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?